Pohľad do priepasti

Dva príbehy v jednej knihe. Román Pohľad do priepasti patrí do série románov, ktorých hlavnou postavou je nekonformný, ale i nekompromisný intelektuál, komisár Malone, ktorý vyšetruje prípady traumatizujúce súčasnú spoločnosť, trebárs sa udiali pred mnohými rokmi. Komisár Malone v tejto próze pátra po vojnovom zločincovi, veliteľovi koncentračného tábora, ktorý prepadol vášni ku krásnej židovke. Aby ju mohol zobrať so sebou do koncentráku, dá vyvraždiť celú jej rodinu okrem brata, ktorý má s ňou incestný pomer. Veliteľ tábora na konci vojny zmizne, keď si predtým zamení totožnosť s bratom svojej milenky, väzňom v koncentráku. Takže predmetom Malonovho vyšetrovania je otázka identity: je starý bohatý muž, ktorého vyšetruje, veliteľom tábora alebo väzňom, vrahom alebo obeťou? Malonovo vyšetrovanie je predovštkým intelektuálnou reflexiou o súčasnom európskom človeku a jeho identite poznačenej traumou nacizmu, rozporuplnou slobodou a nevyhnutnosťou kultúrno-spoločenského zaradenia. Román Mysliace džungle sa odohráva v Afrike r. 1913 a Európe r. 1914. Rozprávačom je mladý biológ, ktorý na Pobreží Slonoviny vedie vedeckú expedíciu. Stretáva sa s mladou, krásnou a inteligentnou Jane, ktorá je šéfkou anglickej expedície rovnakého zamerania a ktorej chladné vedecké závery i sila osobnosti ho očarujú. Rozporuplný vzťah k tejto žene, ale najmä neschopnosť slobodne prejaviť svoje city a vášne, rozprávača prinútia načas odísť do absolútnej samoty uprostred divej džungle, kde sa stáva súčasťou nesmiernej sily prežívania autentického života, v ktorom smrť je síce prirodzenou vedeckou, ale zriedkakedy býva zbytočná. Keď pri návrate rozprávač zistí, že elita najvyššieho živočíšneho druhu si v Európe sama sebe vylásila vyhladzovaciu vojnu, uvedomuje si, že ľudská civilizácia je vlastne divočinou, ktorá nepozná žiadne limity, kde zabíjanie stráca akýkoľvek zmysel. Román je filozofickou expozíciou problému prirodzenosti človeka a jeho civilizácie, ktorej ústrednou myšlienkou je hľadanie nových východísk pre humanizmus.