Referencia je jeden zo základných vzťahov medzi jazykovými výrazmi
a mimojazykovými predmetmi, resp. medzi používateľmi jazyka a
objektmi, o ktorých hovoria. Teória referencie sa zaoberá skúmaním
vertikálnych vzťahov medzi jazykom a svetom. Referencia preto patrí
medzi ústredné pojmy filozofie jazyka a analytickej filozofie,
ktorá sa riadi nasledujúcou metodologickou maximou: ak chceš riešiť
nejaký filozofický problém — napríklad z ontológie, epistemológie,
etiky atď. — skúmaj jazyk, ktorým sa o tomto probléme vyjadruješ.
Kniha sa zaoberá sémantickými a pragmatickými aspektmi referencie
dvoch najvýznamnejších druhov singulárnych výrazov: indivíduových
deskripcií, ale najmä vlastných mien. Argumentácia v knihe stojí na
troch pilieroch: jedným je rozdiel medzi výrazovou a intencionálnou
referenciou (ktorý je inšpirovaný Donnellanovým odlíšením
referenčného a atributívneho použitia deskripcií), druhým je
kompetenčné rozlíšenie teórie referencie a teórie významu a tretím
je klasifikácia rôznych druhov vlastných mien so zreteľom na ich
sémantické a referenčné správanie. Osobitnú pozornosť autor venuje
Kripkeho pojmu rigidného designátora, ktorý je v centre moderného
uvažovania o vlastných menách. V tomto kontexte autor analyzuje a
kriticky sa vyrovnáva s viacerými známymi teóriami referencie
(Millovou, Fregeho, Russellovou, Wittgensteinovou, Searlovou,
Devittovou atď.), a formuluje svoje návrhy, ako vysvetliť význam a
referenciu vlastných mien.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...