Pod zástavou Marsa

Kniha prináša životný príbeh slávneho bojovníka Šimona I. Forgáča z Gýmeša, ktorý svoj život prežil v rušnom 16. storočí, poznačenom osmansko-tureckou expanziou, náboženskými konfliktmi medzi katolíkmi a protestantmi, ako aj v spleti intríg medzi aristokraciou v bojoch o moc a postavenie. Bolo to v prvom storočí novoveku, renesancie, humanizmu, nových myšlienok a životnej filozofie. S jeho menom sú spojené miesta pôsobísk, bojísk, či životných udalostí – Gýmeš, Sárvár, Temešvár, Lippa, Oradea, Eger, Šurany, Hertník a mnohé iné. Narodil sa na hrade Gýmeš 1. augusta 1526, iba krátko pred katastrofálnou a osudnou bitkou pri Moháči. Tá zmenila chod dejín celej Európy a poznačila aj životné smerovanie Šimona Forgáča, účastníka mnohých bojov proti Osmanom – Turkom. Posledne spomenutý Hertník sa stal miestom, kde tento starý a vážený aristokrat dožil, na svoju dobu dlhý život, kde zomrel 20. septembra 1598 a bol aj pochovaný. Žiaľ, slovenská historiografia spomína Šimona Forgáča takmer vždy len v súvislosti s rokom 1575, keď Turci obsadili hrady Modrý Kameň, Divín a Šomošku. Dodnes sa mu vyčíta, že proti tomu nezakročil, hoci mal vojsko utáborené pod Vígľašom. Treba však povedať, že to bol jeden z mála neúspechov v jeho živote, keď, ako sa zdá, podľahol radám svojich veliteľov. Podobne, ako zmizol z povrchu zemského Šuriansky hrad, kde Šimon Forgáč dlhé roky sídlil v pozícii dôležitého preddunajského kapitána, sa takmer vytratil aj zo šurianskej histórie. Práve zo Šurian v rokoch 1569 – 1582 riadil protitureckú obranu dnešného západného a stredného Slovenska. Šimon Forgáč sa ako „starý bojovník od Šurian až po Hertník“ podieľal na riešení obrany či iných problémov v oblasti stredoslovenských banských miest, preto sa niekoľko jeho listov nachádza v archívoch miest Banská Bystrica a Banská Štiavnica. Za jeho pôsobenia v tejto funkcii prebehla výstavba pevnosti Nové Zámky i banskoštiavnického Nového zámku. Život Šimona Forgáča, poznačeného ranami z bojísk, nemohol dostať iný názov než „Pod zástavou Marsa“. K tomuto starorímskemu bohu vojny ho z vďačnosti za podporu prirovnáva jeho súčasník, renesančný básnik Ján Bocatius. A prečo zástava? Bez bojovej zástavy sa nepohlo žiadne vojsko, bojová zástava – symbol, ktorý chránili najlepší vojaci, odveká trofej a vec cti pre toho, kto ju vyrval z rúk nepriateľa. Kniha obsahuje množstvo prekladov dobových prameňov a korešpondencie, bohatú obrazovú prílohu zloženú z portrétov ale aj písomností, obsahuje detaily podpisov a pečatí. Svojim obsahom, obrazovou prílohou, samotným grafickým spracovaním, kvalitou papiera sa stáva reprezentatívnym kúskom.