Na základe najnovších výskumov antropológ David Graeber a archeológ
David Wengrow radikálne prehodnotili dejiny človeka od samých
počiatkov po rozvoj poľnohospodárstva, vznik miest, štátov,
demokracie a súčasného stavu a ukazujú, že dávni lovci a zberači,
prapôvodné obyvateľstvo sveta, boli tvoriví a inteligentní
jednotlivci s veľkým vplyvom na európske myslenie. Celé generácie
ľudí pokladali našich vzdialených predkov za primitívnych a
detinských – buď ich videli ako slobodných a nevinných, alebo
násilných a bojovných. Vyspelá civilizácia môže podľa zaužívaných
názorov vzniknúť iba za cenu obetovania prvotných slobôd alebo
vďaka skroteniu najnižších pudov. Autori uvádzajú, že tieto teórie
po prvý raz prezentovali v 18. storočí konzervatívni myslitelia ako
reakciu na silnú kritiku európskej spoločnosti zo strany pôvodného
domorodého obyvateľstva celého sveta a niektorých osvietenských
intelektuálov. Opätovné preskúmanie tejto dialektiky má
prekvapujúce dôsledky na súčasné vnímanie dejín ľudstva.
Priekopnícky výskum v archeológii a antropológii prináša poznanie,
že keď zložíme klapky z očí a budeme vnímať iba fakty, naša
história nadobúda úplne iný rozmer. Ako naši predkovia trávili čas,
ak 95 percent dňa nevenovali zháňaniu potravy, ako sme dodnes mylne
verili? Ak nástup poľnohospodárstva a rozvoj miest neznamenal
okamžitý nástup hierarchie a nadvlády, čo potom priniesol? Čo sa
skutočne dialo v obdobiach, ktoré zvyčajne označujeme nálepkou
„vznik štátov“? Odpovede na tieto otázky sú často neočakávané a
naznačujú, že smerovanie ľudskej histórie je plné hravých odbočiek
a križovatiek. Počiatok všetkého novátorsky pristupuje k chápaniu
našej minulosti a ukazuje nové formy slobody a spôsoby organizácie
spoločnosti. Je to monumentálna kniha impozantného a
intelektuálneho rozsahu, ktorej vznik podnietila zvedavosť, morálna
vízia a odvaha otvoriť oči.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...