Fascinujúca a súčasne vtipná kniha o nepotlačiteľnej potrebe
veľkých i malých diktátorov obšťastňovať svet písaným slovom. Už od
čias Rímskej ríše mali diktátori nutkanie písať knihy. Ale až v
dvadsiatom storočí došlo priam k erupcii tejto diktátorskej
obsesie. Titani tohto žánru ako napríklad Stalin, Hitler,
Mussolini, Mao či Chomejní produkovali teoretické diela, duchovné
manifesty, básnické zbierky, memoáre, ba občas aj poklesnuté
romance ako na bežiacom páse. A nekonečná záplava diktátorskej
makulatúry dodnes celkom neopadla. Daniel Kalder v tejto brilantne
a so sarkastickým nadhľadom napísanej knihe hľadá a nachádza
odpovede na základné otázky tohto literárneho žánru: prečo a ako sa
produkovanie písaného slova tohto typu, nazývaného z neznámych
dôvodov literatúrou, stalo jedným z kľúčových pilierov
diktátorských režimov? Čo odhaľujú tieto diela o diktátorovej duši?
Ako môžu knihy a gramotnosť všeobecne, o ktorých pozitívnom vplyve
nikto seriózny nepochybuje, spôsobovať toľko zla? Ako je možné, že
sú knihy na škodu sveta? Pekelná knižnica je knihou o knihách tých
najkrvavejších diktátorov ľudskej histórie, presvedčených nielen o
svojom historickom poslaní, ale aj o svojom talente a
spisovateľskej genialite. Tieto knihy vychádzali v miliónových
nákladoch, čítali ich povinne i dobrovoľne, povrchne i extaticky
milióny ľudí. Drvivá väčšina z nich už nie je ničím iným, než
dobovou kuriozitou a nemá ani hodnotu literárneho braku. O to
pútavejšie je poprechádzať sa pod erudovaným autorovým vedením
týmto literárnym panoptikom.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...