Kniha s názvem Pátečníci ze ztracené varty přibližuje bytové
semináře na evangelické faře ve Svratouchu na Chrudimsku v době
normalizačního duchovního útlaku. Farář Bohdan Pivoňka (po roce
1989 zakladatel duchovní služby v českých věznicích) se svou ženou
Janou umožňovali svým hostům setkávání s idejemi a názory, které
nebylo v té době možné veřejně projevovat. Tím spíše, když hostitel
a většina přednášejících hostů patřili do okruhu signatářů, resp.
sympatizantů Charty 77. Publikace dokládá, že tehdejší posluchači
žíznící po vědění – evangelíci, katolíci i členové undergroundu –
byli a jsou dodnes vděčni za šanci setkat se a svobodně diskutovat
o otázkách náboženských, etických, společenských a jiných s řadou
výjimečných lidí, byť byli v té době zdánlivě na okraji
společnosti. Patřili mezi ně například filozofové Jan Sokol,
Ladislav Hejdánek či Radim Palouš, ekolog Václav Mezřický, faráři
mimo službu Alfréd Kocáb, Josef Zvěřina, Jakub Trojan, Miloš
Rejchrt, Václav Malý, Milan Balabán, spisovatel Ivan Klíma,
psycholožka Helena Klímová a další osobnosti disentu. Ukázky z
přednášek dokládají, proč pro „svratoušské pátečníky“ znamenala
tato setkání přísun podnětných informací pro intelektuální a
duchovní život. Autor rovněž popisuje atmosféru „stýkání a
potýkání“ představitelů evangelické církve v této oblasti Vysočiny
s církevní a státní „vrchností“ v sedmdesátých a osmdesátých letech
minulého století.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...