Pátečníci ze ztracené varty

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu kúpite v 1 e-shope od 12,19 €

Ak sa vám po kliknutí na tlačidlo "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy vo vybranom e-shope, je potrebné vypnúť AdBlock vo vašom prehliadači pre našu stránku. Návod na vypnutie je napríklad na adrese https://www.sme.sk/dok/20466299/ako-vypnut-adblock-na-sme-sk-whitelist.

Pátečníci ze ztracené varty kúpite na Gorila.sk
Gorila.sk
12,19 €
Skladom (dodanie do 14 dní)

Krátky popis
Kniha s názvem Pátečníci ze ztracené varty přibližuje bytové semináře na evangelické faře ve Svratouchu na Chrudimsku v době normalizačního duchovního útlaku. Farář Bohdan Pivoňka (po roce 1989 zakladatel duchovní služby v českých věznicích) se svou ženou Janou umožňovali svým hostům setkávání s idejemi a názory, které nebylo v té době možné veřejně projevovat. Tím spíše, když hostitel a většina přednášejících hostů patřili do okruhu signatářů, resp. sympatizantů Charty 77. Publikace dokládá, že tehdejší posluchači žíznící po vědění – evangelíci, katolíci i členové undergroundu – byli a jsou dodnes vděčni za šanci setkat se a svobodně diskutovat o otázkách náboženských, etických, společenských a jiných s řadou výjimečných lidí, byť byli v té době zdánlivě na okraji společnosti. Patřili mezi ně například filozofové Jan Sokol, Ladislav Hejdánek či Radim Palouš, ekolog Václav Mezřický, faráři mimo službu Alfréd Kocáb, Josef Zvěřina, Jakub Trojan, Miloš Rejchrt, Václav Malý, Milan Balabán, spisovatel Ivan Klíma, psycholožka Helena Klímová a další osobnosti disentu. Ukázky z přednášek dokládají, proč pro „svratoušské pátečníky“ znamenala tato setkání přísun podnětných informací pro intelektuální a duchovní život. Autor rovněž popisuje atmosféru „stýkání a potýkání“ představitelů evangelické církve v této oblasti Vysočiny s církevní a státní „vrchností“ v sedmdesátých a osmdesátých letech minulého století.
Výber kníh vydavateľa Sursum

Zobraziť všetky knihy vydavateľa Sursum
Naše tipy


Myšlienky k sebe samému
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy, a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou. Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca Aurelia.