Otázky morálky pravdepodobne patria vo filozofii k tým
najpodstatnejším, najrozšírenejším a v prvom rade najnaliehavejším.
V čase, keď bola filozofia budovaná ako veda, alebo sa preferovalo
skúmanie jazyka, či téma filozofického zavŕšenia každého poznania v
metafyzike, sa ukazuje reštitúcia morálky ako najvážnejší
filozofický záujem a úsilie. Vladimír Jankélévitch (1903 – 1985)
patrí k tým filozofom 20. storočia, ktorý vo svojom diele od
doktorandskej práce O zlom svedomí (1933) až po svoju poslednú
filozofickú knihu Paradox morálky (1981), neprestáva zdôrazňovať
privilégium, ktoré má dlho zanedbávaná morálka v oblasti
filozofického skúmania. Život prepojený s filozofiou, ako aj naopak
filozofia nerozlučne spätá so životom filozofa – to je
východiskovým bodom, v ktorom sa Jankélévitch obracia rezolútne k
činnosti, a k filozofickým otázkam, ktoré sú späté so spôsobom ako
má človek konať, aby konal dobro. Filozofia tak naberá formu
angažovanosti, ktorá je realizovaná a nielen teoretizovaná. To, že
filozofia a život, je to isté, len s dvoma tvárami, dokladajú aj
praktické kroky Jankélévitcha, ktorý sa napr. zúčastňuje na hnutí
odporu počas druhej svetovej vojny.
Deviaty zväzok edície Dejiny Slovenska vpríbehoch
adesiatich zväzkoch. Rozpráva oporážke Osmanov
avyhnaní posledného Turka zo Slovenska. Na pozadí osmanských
vojen rozpráva dejiny stavovských povstaní. Kniha je štvorfarebná
abohato ilustrovaná farebnými fotografiami
ačiernobielymi historickými grafikami.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...