Kniha českého teatrologa Jaromíra Kazdy se zabývá privátním i
profesním životem dvou významných hereček, matky Jiřiny Stránské a
dcery Kláry Jernekové. Jiřina Stránská (1912–1999) ve svých
nejlepších dobách působila v meziválečném avantgardním divadle E.
F. Buriana D 34–41. Členové Déčka museli umět zpívat a tančit,
ovládnout hudebně stylizovanou sborovou recitaci, která se
nevyhýbala ani jazzovým inspiracím a zvukomalbě. Po uzavření
divadla gestapem roku 1941 přešla Stránská do Městských divadel
pražských a provdala se za režiséra Karla Jerneka. Setrvala zde do
roku 1949, kdy musela odejít z politických důvodů a kvůli intrikám.
V letech 1960–1974 učila dramatickou výchovu na Lidové škole umění
prostředkovala umělecký odkaz E. F. Buriana. Klára Jerneková
(1945–2003) hrála na gymnáziu, v Divadle E. F. Buriana a v letech
1966–2000 byla členkou Národního divadla. Její herecký rejstřík byl
široký. Svým osobitým stylem, uplatňujícím dívčí křehkost a citovou
zranitelnost, ale i životní jiskru a smysl pro humor, ztvárnila
desítky velkých charakterních rolí i menších postav. Především na
divadle ztělesňovala role komické, tragické i dramatické, ale
recitovala i v rozhlase, vystupovala ve filmech a televizních
seriálech, věnovala se filmovému dabingu. Její dráha, zprvu
oslnivá, pak tragická a dosud nevysvětlená předčasná smrt doplňují
herecký dvojportrét.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...