Uvažujeme-li o vývoji západní teorie dramatu od Aristotela k
moderním autorům, mohli bychom ji nejstručněji charakterizovat
heslem \'Od metafyziky k technice\'. Vrcholu dosahuje tento vývoj v
19. století ve Freytagově Technice dramatu a v proslulých Poltiho
Třiceti šesti dramatických situacích. Právě posledně jmenovaný spis
se stává pro Júlia Gajdoše východiskem ke sledování dalšího
(moderního i postmoderního) vývoje a možných perspektiv vyjádřených
otázkou \'Má ještě vůbec smysl pěstovat teorii dramatu?\' Při
sledování dvou linií teorie dramatu, z nichž jednu by bylo možné
nazvat scientistickou, příp. noetickou, a druhou antropologickou,
příp. ontologickou, je pro něho totiž klíčovým pojmem právě
\'situace\' a vztahy různých teorií k ní. Je to přece právě
situace, která spojuje jak drama v divadle s dramatem ve světě a v
životě, tak také teorii dramatu s teorií divadla, ba samo drama s
divadlem, které nechce a nemůže být pouhou ilustrací psaného textu.
Autor, jak sám píše v závěru své studie, tedy "z hlediska jednoho -
[…] ovšem klíčového - pojmu dramatické situace poukázal na některé
poznatky i omyly v teorii dramatu, ke kterým se dospívalo v průběhu
posledních dvou století, a rovněž na současná východiska české
teorie, a to také té její linie, která je na rozdíl od
strukturalistů za hranicemi poměrně neznámá, přestože by se pro
evropské teoretické myšlení o dramatu a divadle mohla stát
důležitým podnětem", zejména díky komplexnosti svého pohledu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...