Kniha se zabývá překotným vývojem žurnalistické profese v letech
1989 až 1994. Samotný příběh české novinařiny začíná již
„přestavbovým prologem“, v němž se popisuje dosavadní tradice
žurnalistiky, tedy nejen oficiální proud ve státem a stranou
dozorovaných médiích, ale i sílící tradice samizdatová či exilová.
Polistopadový vývoj je v knize rozdělen do několika kapitol, které
z různých pohledů sledují vývoj žurnalistické profese: Proměny
kolektivní reprezentace novinářů ukazují přechod od státem řízeného
novinářského svazu k dobrovolnému syndikátu a nechuti mnohých
novinářů se profesně organizovat. V kapitole Vývoj představ o
svobodné žurnalistice autor zkoumá, co vše se v dobových sporech za
argumentací svobodou a nezávislostí vlastně skrývalo. Jednalo se
tak kupříkladu o polistopadové samosprávné řízení redakcí, míru
stranickosti a vlivu politických sil na média nebo o limity svobody
slova v případech bulváru, xenofobie či erotiky. V médiích se
výrazně projevilo i sílící česko-slovenské napětí. Část popisující
liberalizaci mediálního trhu se pak v knize dělí na „neviditelnou
ruku tiskového trhu“ a „viditelnou audiovizuální ruku státu“,
protože cesta k soukromým periodikům na jedné straně a soukromým
rádiím i televizím na straně druhé se výrazně odlišovala. Závěrem
kniha nabízí čtrnáct tezí, v nichž autor shrnuje vše podstatné z
vývoje žurnalistiky a médií v první polovině devadesátých let. –
Vychází ve spolupráci s Fakultou sociálních věd Univerzity Karlovy.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...