Kniha z pera známého literárního historika navazuje na úspěšnou
dvojici Obrazy z kulturníchdějin ruské religiozity (2015) a Obrazy
z kulturních dějin americké religiozity (2010).Na svých
literárně-historických toulkách prochází Martin Putna širokým
územím někdejšíhorakousko-uherského mocnářství, od Čech, Moravy a
Slezska přes území Rakouska a Uheraž do Sedmihradska, Chorvatska,
Dalmácie, Haliče, Bukoviny a Bosny. Jeho kniha je galeriíobrazů a
zemí, náboženských proudů a myšlenkových konceptů, autorů a děl,
jejímž cílemje nové vysvětlení a osmyslení Střední Evropy, tohoto
„duchovního prostoru proměnlivýchhranic“. Vzdor oné „jakoby
nekonečné mnohosti a pestrosti“ nakonec v této oblasti
nalézázřetelné rysy společných duchovních dějin. Jejich počátek
splývá s počátkem vlády Habsburkůnad středoevropským prostorem a s
jejich snahou bránit jej před tureckým a poslézei protestantským
nebezpečím. Skutečná Střední Evropa se však podle Martina Putny
neutvářív době barokního mocenského tlaku na náboženskou jednotu a
rezistence proti němu, alev „umírněném rakouském osvícenství“,
které „pokládá náboženskou toleranci nikoliv za vynucenouslabost,
nýbrž za výsostnou křesťanskou ctnost“ a snaží se postupnými
proměnamiodpovídat na potřeby doby. „Rakouská civilizační mise“ pak
není nic jiného než sice pomaléa váhavé, ale přitom soustavné
přenášení modernizačního procesu ze Západu na Východ.Právě v tom
spatřuje autor jádro toho, oč v duchovních dějinách Střední Evropy
šlo a jde.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...