Francouzský filosof Félix Ravaisson patří k u nás dosud nedoceněným
inspiračním zdrojům filosofie 20. století, a to především díky
svému spisu O zvyku (De l’habitude, 1838). Ve své systematické
úvaze vychází především z Aristotela, ale i z francouzských
spiritualistů (Maine de Biran) a přírodovědců přelomu 18. a 19.
století. Svou analýzu zvyku zasazuje na jedné straně do kontextu
obecné filosofie přírody, aby stanovil, jaký typ jsoucna může
získat zvyk (trvalou dispozici). Na druhé straně vztahuje fenomén
zvyku k filosofii ducha, neboť duch, který získává určitý návyk,
přestává být plně sebevědomý a plně svobodný, získává zčásti
neměnnou "přirozenost". Fenomén zvyku ukazuje na ontologickou
jednotu přírody a ducha. Jak v přírodě, tak v oblasti svobody,
která se stala zvykem, nacházíme tutéž nereflektovanou
spontaneitu.
Ravaissonovo pojedání o zvyku významně zasáhlo do dějin
francouzského myšlení. Například Bergson vypracovával svou dualitu
mezi bezprostředním a zprostředkovaným poznáním v návaznosti na
závěrečné pasáže spisu O zvyku. S Ravaissonovým pojetím zvyku se
vyrovnávali fenomenologičtí autoři, jako Paul Ricoeur ve své
Filosofii vůle, či Maurice Merleau-Ponty.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...