Náčrt knihy s podtitulom „Dvadsať ponaučení z 20. storočia“ vznikol
ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po
amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých
dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním
chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako
rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti,
napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo
všetko sme ešte zabudli? Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a
Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v
tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní
autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú
zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder
tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ
„ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich.“ Aj
preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a
cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu. História sa neopakuje,
ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie
podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých
vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred
globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich
nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu
rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní
ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže
poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí
sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa
politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme
poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí
autor.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...