Dielo hipponského biskupa sv. Augustína je jedným z
najdôležitejších dokumentov z obdobia ranej Cirkvi. Zaoberá sa
správnou metódou katechizovania a zároveň ponúka i jej dva vzory.
Vzniklo v rokoch 399 – 405. Špecifikum diela spočíva v tom, že ide
o tzv. predkatechézu, ktorá je určená záujemcovi o krst, ktorý sa
po vypočutí tejto katechézy rozhoduje, či začne alebo nezačne
katechumenálnu prípravu. Ako prevažná väčšina Augustínových diel,
aj toto vzniklo ako odpoveď na požiadavku, v tomto prípade
pastorálneho charakteru. Ide vlastne o odpoveď na tri otázky, ktoré
hipponskému biskupovi adresoval kartáginský diakon Deogratias.
Augustín v diele analyzuje mnohé príčiny stroskotania v katechéze a
predstavuje aj spiritualitu katechétu. Dielo ponúka dve formy
katechézy, ktoré sú založené na interpretácii dejín spásy, úzkeho
vzťahu medzi Starým a Novým zákonom, ako aj kristologickú
ekleziológiu. Je zaujímavé, že Augustín venuje veľmi veľký priestor
ekleziálnej príprave možného záujemcu o pripravu na krst, pričom
podstata formácie spočíva v upozornení a vysvetlení toho, že v
Cirkvi nájde po krste aj zlých kresťanov, ktorým sa má vyhýbať,
avšak, pripomína Augustín, nájde v nej aj dobrých kresťanov,
ktorých má vyhľadávať a pridŕžať sa ich. Augustínov spis je tak
cenným dokumentov o ranocirkevnej predkatechumenálnej
transparencii. Podľa hipponského teológa kulminujú dejiny spásy v
čase príchodu záujemcu ku katechétovi, ktorý sa takýmto spôsobom
stáva súčasťou dejín spásy. Katechumen má katechézu počúvať, aby
uveril, uveriac má získať nádej a dúfajúc nájsť lásku.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...