Výber z diela Sigmunda Freuda prináša štúdie k problematike
náboženstva a kultúry. Budúcnosť jednej ilúzie je zásadným textom o
podstate a funkcii náboženstva ako sociálneho fenoménu. Freud v ňom
uvádza svoje povestné vymedzenie náboženstva ako kolektívnej
nutkavej neurózy a skúma možnosti jeho zániku. V ďalších štúdiách
(Prečo vojna?, Časové úvahy o vojne a smrti) sa venuje problematike
vojny ako predmetu psychoanalytického skúmania a prichádza k
zaujímavým formuláciám o možnostiach modelovania afektívneho života
na vylúčenie agresívneho a deštruktívneho pudu v človeku.
Zaujímavým spôsobom analyzuje postoj k smrti u človeka v
podmienkach vojny, ktorá ruší pocit nesmrteľnosti v nevedomí u
jedinca, lebo robí smrť reálnou a odhaľuje prapôvodné pudové
potreby a pohnútky. Štúdia Nespokojnosť v kultúre je významný
kriticko-teoretický spis o podstate kultúry a jej funkciách, v
ktorom Freud rozvíja svoju myšlienku protikladu kultúry a pudov a
represívnej funkcii kultúry, ktorá v dôsledku odmietania pudového
uspokojenia vedie k nepriateľstvu voči kultúre, deštrukcii a vzniku
kolektívnej neurózy. Cenou za kultúrny pokrok je strata šťastia a
nárast pocitu viny ľudstva. Otázku možnosti terapie neurotickej
kultúry a výsledku boja Erosu a deštrukčného pudu však necháva
otvorenú. Čitateľ dostáva do rúk zásadné texty psychoanalýzy, ktoré
podstatne zasiahli do diskusií a ovplyvnili prístupy k náboženstvu
a kultúre v 20. storočí, až po súčasnosť.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...