Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z
románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto
surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú
presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť.
Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha. Režim
Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je
nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete.
Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo
závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a
Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás
nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká
Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu. Kniha
zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci
dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný
hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet
ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja. Barbara Demick
skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a
hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny
utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile
zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick,
prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci
na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami,
prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v
krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A
ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho
najväčšieho severokórejského mesta. Každodennou severokórejskou
realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú
alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný.
Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v
raji.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...