Nektár

V poradí jedenásta básnická zbierka od Jána Martona, kultového avantgardného básnika zo Svitu. Povedali o zbierke Nektár: "Jankova zbierka nám v tomto povrchnom konzumnom svete dáva nádej, že poézia a umenie ešte stále žije, že hĺbka ducha trpezlivo vyčkáva na hladné a zvedavé duše po poznaní, po nahliadnutí za oponu. Básnici boli pre mňa vždy fascinujúci myslitelia srdcom, gentlemani, ktorí kašlú na to, aká je doba a držia sa svojich spôsobov, pripomínajú nám tak skutočné hodnoty veľmi diplomatickým spôsobom. A konkrétne v týchto básňach všetkým ženám Janko láskavo pripomína a vyvracia domnienku, že „všetci muži sú rovnakí“. Je to veľmi osviežujúce." Barbora Švidraňová – herečka a speváčka "Janove básne ma dostali – vedia prekvapiť, sú nežné aj odvážne zároveň, plné lásky, ktorá sa nezmestí do tradičných metafor. Každý verš dýcha obrazmi, čo sa striedajú medzi jemným humorom a tichým smútkom, medzi každodennosťou a vesmírom. Raz hravé, inokedy bolestne úprimné, dokážu spomaliť svet, otvoriť v nás dvere a vpustiť dnu svetlo, dotyk i otázky. Pre mňa je táto zbierka malým priestorom, kde sa dá znovu veriť v krásu slova a v cit, ktorý nepozná pózy." Vlado Krausz - textár, skladateľ a výtvarník Ukážky zo zbierky Nektár: Boh zlomil palicu Si hladina v mojej krvi a ja úctyhodne ustupujem. Tváriš sa, že Zem starne. A ona dochne na nedostatok zeme. V tebe sa mi drieme. Počúvam Hnilicu. Boh zlomil palicu, keď oceán vytekal ako naivný potok. Niekam do ďalšej cudzej tváre. Bola tma, keď sa skončil mier. Už si spomínam Svet bol zovretý ako hrdlo obesenca, von zúril život a ja som hľadal druhý kúsok. Seba. Už si spomínam, vietor praskal ako suché lístie a tvoje oči sa leskli mojimi. Dlho som si myslel, že je to kométa zatúlaného pôvodu alebo iný odraz môjho lesku. Mýlil som sa. Bola si to ty. Máš šaty a krásne vlohy Si taká krásna, až Bohu mrzne internet. Slnko si zlomilo kľúčnu kosť a hviezdam sa tiež nejako rýchlo zapaľujú lýtka. V nebi bude bitka. Kto ti skôr pošle prvý sen, ako počítaš slnečnice a vlak okolo píska ako opitý rozhodca v ôsmej lige. V Kubachoch alebo v Barcelone. Ktovie, čo je hore? A čo tam pod matičkou Zemou. V dole baníckeho potu, vraj čert predáva zlotu. Ale ja som anjel a ty taká krásna, už ťa iba napísať. Máš šaty a krásne vlohy, hodíš sa mi do prvej slohy. Aj do refrénu, a vlastne všade. Budem ťa hľadať v prvom rade. Budem stáť a písať prstom na oblohu tvoje meno. Potom sa zobudím a bude už veľmi neskoro. Na všetko.