Igor Mirović (nar. v roku 1968 v Kruševci, Srbsko) uverejnil tri
básnické zbierky Nebo nad Byzantskom (1994), Kremeň plameň (2004) a
Návrat do Logosa (2020, vydal Spolok slovenských spisovateľov). Tú
tretiu zbierku tvorí sedem básnických cyklov. Pri jej čítaní sa nám
v podvedomí nastoľuje viacero základných otázok tvorby: Je krásna
grandióznosť a vznešenosť, alebo krása spočíva v spanilých a
pitoreskných javoch? Odzrkadľuje sa krása v etike, pravdivosti,
najpresnejšej definícii, alebo ide o nepolapiteľnú a nespútanú
predstavivosť? Je pekné to, čo provokuje, alebo krása spočíva v
dosiahnutí pokoja a vyrovnanosti? Musí byť duch básnika jednoznačne
založený na rozume, alebo by práve naopak mal byť dezorientovaný,
aby sa výraznejšie otvorili priestory imaginácie, uvoľnili
obmedzenia rácia a podnietila citlivosť? Krása je vlastne zložitý
úkaz a prierez všetkého uvedeného a akosi nenápadne, ale zároveň
jasne vo veršoch tejto zbierky dostávame odpoveď, že umenie je
správny balans uvedených kategórií. A Mirovićovo krásno je v
prípade jeho veršov duchovné - nie fyzické, je stíšené - nie
ohlušujúce, je rozumné a nie je vzrušujúce. Krásne je zároveň aj
náboženské a duchovné, pretože je založené na spojení s Logosom ako
Božím slovom stelesneným na obraz Ježiša Krista, ale tiež sa
zakladá na ponorení sa do logosu ako do filozofickej kategórie,
ktorá znamená všeobecný racionálny princíp sveta, svetský zákon.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...