Nagy csaták 16. - A magyar függetlenségi háború 1849 - Róbert Hermann

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu kúpite v 1 e-shope od 4,53 €

Ak sa vám po kliknutí na tlačidlo "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy vo vybranom e-shope, je potrebné vypnúť AdBlock vo vašom prehliadači pre našu stránku. Návod na vypnutie je napríklad na adrese https://www.sme.sk/dok/20466299/ako-vypnut-adblock-na-sme-sk-whitelist.

Nagy csaták 16. - A magyar függetlenségi háború 1849 - Róbert Hermann kúpite na Panta Rhei
Panta Rhei
4,53 €
Skladom (dodanie do 3 dní)

Krátky popis
A kötet az 1849. évi magyar függetlenségi háború nyolc fontos összecsapását és várostromát mutatja be. Elsőként a délvidéki szerb ellenállás jelképének számító szenttamási sánctábor négy ostromának történetéről olvashatunk. Ezt követi a magyar hadtörténelem egyik legsikeresebb hadjárata, az 1849. április eleji gödöllői hadművelet, majd a tavaszi hadjárat lezárást jelentő budai ostrom bemutatása. Részletesen olvashatunk a szabadságharc egyik leghosszabb, végül magyar sikerrel záruló ostromműveletéről, Arad bevételéről. A nyári hadjárat sorsdöntő összecsapásai közül Görgei és az orosz fősereg 1849. július 15-17. közötti háromnapos váci csatáját, majd a Petőfi halála miatt híressé vált július 31-i segesvári ütközetet mutatja be a kötet. A szabadságharc utolsó magyar sikere az augusztus 3-i komáromi kitörés volt; ennek bemutatása után a szabadságharcot katonai értelemben eldöntő augusztus 9-i temesvári csata történetével ismerkedhet meg az olvasó. A kötetet több, első ízben publikált kép teszi még értékesebbé.
Výber kníh autora Róbert Hermann

Zobraziť všetky knihy autora Róbert Hermann
Výber kníh vydavateľa DUNA INTERNATIONAL KÖNYVKIADÓ

Zobraziť všetky knihy vydavateľa DUNA INTERNATIONAL KÖNYVKIADÓ
Naše tipy


Myšlienky k sebe samému
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy, a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou. Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca Aurelia.