Tiene nad konkláve Voľba pápeža Františka, 265. nástupcu svätého
Petra, znamená začiatok novej epochy. Nespočíva len v tom, že
František od čias odstúpenia Celestína V. v roku 1294 je len druhým
pápežom vôbec, ktorý nastúpi do úradu, hoci jeho predchodca ešte
žije, ale aj preto, že sa medzi kardinálmi prvýkrát verejne
diskutovalo o tom, či a kedy je kardinál vôbec hoden voliť pápeža.
Tak prednaznačuje škandál okolo škótskeho kardinála Keitha
O´Briena, ktorý odstúpil 25. februára 2013, novú epochu. O tom, či
je kardinál hoden voliť pápeža, doteraz nebolo potrebné diskutovať.
Od roku 1089 patrí toto práve jedine kardinálom. Moderné pravidlá
pápežskej voľby stanovili Pavol VI. a Ján Pavol II. v základom
spise Romano Pontifici eligendo a Universi Dominici Gregis.
Obidvaja vyslovene trvajú na práve kardinálov voliť pápeža. Ba ešte
viac: Ukladajú kardinálom povinnosť dopraviť sa do Ríma včas, aby
sa mohli zúčastniť voľby pápeža. Zopár dní pred svojím odstúpením,
22. Februára 2013, vydal Benedikt XVI. nariadenie kúrii, Motu
Proprio, v ktorom posilňuje paragraf 35: „Žiaden kardinál s právom
voľby nesmie byť vylúčený z aktívnej alebo pasívnej voľby pápeža zo
žiadneho dôvodu a pod žiadnou zámienkou.“ Predtým sa v dejinách
uvádzali len tri dôvody, ktoré mohli kardinálovi zabrániť vo voľbe:
1. násilie, 2. zdravotné problémy a 3. vzdialenosť. Dôvod číslo
jedna, použitie násilia, aby sa zabránilo príchodu kardinála, bol
pri voľbe pápeža stále významným faktorom.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...