Konec starých časů ve Zlíně. I tak by se mohl jmenovat nový román
Antonína Bajaji. Nebo také moravský Amarcord - vzpomínání na
dětství, které bylo slibné; začalo se rozvíjet těsně po válce, kdy
Zlíňané vítali osvoboditele chlebem a solí, na fotbalovém hřišti se
konala veselice s popravou "gestapáka" a kdekdo z "buržoustů" věřil
v návrat masarykovské republiky a baťovské prosperity. To dětství
mohlo být i šťastné, kdyby nespadla železná opona, Zlín se nestal
Gottwaldovem a soudruzi nelikvidovali třídního nepřítele. Tak došlo
nejen na rodinu autora, jehož otec měl soukromou ordinaci a
prarodiče hotel, ale též na jejich přátele, takzvané reakcionáře,
kteří přicházeli o majetek, postavení i svobodu. A právě postupný
rozpad všeho dřívějšího a vyhasínání naděje na převrat - to je
leitmotiv Bajajovy knihy. Jenže tamto dětství přece jen svým
způsobem šťastné bylo, neboť dětský svět se vznášel vysoko nad
starostmi dospělých: zatímco se životy rodičů a prarodičů hroutily,
děti milovaly pohádky o zpívajícím komunistickém nebi a prožívaly
svá pionýrská dobrodružství. Až do okamžiku, kdy také jejich životy
zasáhly "velké" dějiny a z propletence "pravdolží" se vyklubaly
úzkosti a noční můry. Kniha je stylizována jako výběr z dopisů
sestře Janě (Jeanne), s níž autor ono slibné dětství prožíval.
Texty, které do krásné modré Dřevnice vložil, občas připomenou
tragikomické papírové loďky. Začaly vznikat v šedesátých letech
minulého století a původně nebyly určeny k publikaci.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...