Memoárová kniha Samuela Jana Hejzlara Na háku volně navazuje na
předchozí díl vzpomínek Na hraně koncentrující se na život v
Liberci a bývalém sudetském pohraničí v těsně poválečném období.
Tentokrát se autor detailně, často humorně, každopádně vždy s
nadhledem barvitě a sugestivně rozepisuje o dvou letech povinné
vojenské služby 1957 – 58, kterou tento pevně věřící muž absolvoval
především v západočeském pohraničním újezdu Hradiště v Doupovských
horách. Popisuje své problémy plynoucí z razantního odmítnutí
použít v jakémkoliv případě zbraň, ale také příhody se svými
„spolubojovníky“ postiženými nekompromisním a absurdním vojenským
drilem ze strany důstojníků sloužících tehdy v armádě pod vrchním
velením nechvalně proslulého generála Alexandra Čepičky. Líčí denní
život v kasárnách, ale nevyhýbá se i zachycení výjimečných
událostí, revolt jednotlivých vojáků i jejich psychických problémů
ústících mnohdy až k sebevraždě nebo jiným násilnostem. Nachází
však i v tomto nehostinném a syrovém prostředí hřejivé lidské
výjimky mezi řadovými vojáky i veliteli, kteří se
vyrovnávaj&iacu te; nebo alespoň mlčky tolerují jeho duchovní
postoj k životu, ačkoli hned v prvních dnech služby obdržel vojín a
později svobodník Hejzlar přezdívku Modlil. Výrazný akcent na
spirituální rozměr existence odlišuje Hejzlarovy vojenské memoáry
od řady podobných literárních děl situovaných do armádního
prostředí v tíživých padesátých letech dvacátého století.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...