ŽIVÁ NAHRÁVKA / LIVE RECORDING W. A. Mozart – Klavírní koncerty /
Jan Bartoš Wolfgang Amadeus Mozart (1756–1791) – Klavírní koncerty
č. 20 d moll K 466, č. 12 A dur „a quattro” K 414 Jan Bartoš –
klavír, Česká filharmonie, dirigent Jiří Bělohlávek (K 466),
Doležalovo kvarteto (K 414) Jan Bartoš je jedním z mých
nejpůsobivějších a nejzajímavějších mladých kolegů. Virtuozita se v
něm snoubí s hlubokým přemýšlivým muzikantstvím.“ Když taková slova
zazní z úst Alfreda Brendela, měli bychom zbystřit pozornost. Kromě
Brendela se do Bartošova hudebního mikrosvěta nejvýrazněji otisklo
přátelství a interpretační i pedagogické mistrovství Ivana Moravce.
Řada mezinárodních soutěžních úspěchů, zkušeností ze světových
koncertních síní (vč. Carnegie Hall) a spolupráce s předními
orchestry a dirigenty jsou jen dalšími milníky na Bartošově
objevitelské cestě krajinou hudby. S ohledem na jména obou
zmíněných mentorů se nelze divit volbě Mozarta pro supraphonský
debut. Pro mnohé snad „až naivně jednoduchý“ Mozart se pod rukama
Jana Bartoše rozkrývá do nejhlubších vrstev architektury a v ní
kódovaných emocí. Vážným, místy až démonickým Koncertem d moll nás
společně s Jiřím Bělohlávkem provází jako tajemným příběhem.
Radostnější charakter Koncertu A dur je ještě zvýrazněn autorovou
transparentní sazbou komorní verze díla se smyčcovým kvartetem. Ve
dvou koncertech se tak můžeme dotknout velmi odlehlých zákoutí
Mozartovy mnohovrstevné tvorby, v interpretaci, jež si zaslouží
označení „vrcholná“. Mistrně vymalované světlo i temné odstíny
Mozartových klavírních koncertů
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...