Jednou z přirozených potřeb člověka je také racionální orientace v
životě. Je to potřeba v silném smyslu lidská. K jejímu naplnění
výlučně slouží etika. Neboť racionální životní orientace může být
jen filosofická; etika je totiž finální disciplínou filosofie.
Opakem takové orientace je životní situace, v níž lidským jedincům
schází potřebná imunita před tlaky emoční či ideologické
iracionality a před vlivy socio-patologie či mediálních manipulací.
V první ze dvou kapitol z etiky se autor vyrovnává s postmoderním
relativismem a agnosticismem, které vytvořily podmínky pro atrofii
klasické etiky. Ve druhé kapitole se autor zabývá dvěma koncepty,
které zaujaly pozici po zhroucené klasické etice. Egoismus a
materialismus představují praktické důsledky dominance relativismu
a agnosticismu v teoretické oblasti. Tak jako se ale při důkladném
zkoumání ukáže neudržitelnost relativismu a agnosticismu pro jejich
vnitřní rozpornost, tak se i rozpadá teoretický rámec egoismu a
materialismu. Autor přichází s poněkud kontroverznějším tvrzením:
atributem klasické etiky je prý sokratovské přesvědčení, že dobrému
člověku nemůže v podstatě nic uškodit. Vzpomeňme třeba na
disidenty, kteří oponovali komunistickému režimu. Nebo na ty, kdo
věrnost etickým zásadám zaplatili životem, ať už to bylo v nedávné
době nebo před mnoha staletími. Opravdu chceme tvrdit, že všem
těmto lidem se v podstatě nic nestalo? Že protivenství a útlaky,
které zažili, jim podstatně neublížily?
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Morálka bez mezí? - Jiří Fuchs je 8,84 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...