Úloha umelca ako aktívneho subjektu, ktorý sa spolupodieľa na
verejnom dianí a formuje sociálny priestor, nie je vo svete umenia
nová. Zámerom monografie je poukázať na to, ako sú politické témy
premietnuté do diela slovenského výtvarníka Blažeja Baláža, a
upriamiť pozornosť na skrytejšiu, menej efektnú časť jeho tvorby,
ktorá vytvára paralelu k obrazovo-textovému jazyku jeho
spektakulárnejších diel. Listy a petície ekologického zamerania
stáli na začiatku dlhodobého Balážovho projektu Moja cesta, v
ktorom sa azda najkomplexnejšie prekrývajú autorov ekoaktivizmus,
artivizmus a sociálna angažovanosť. Ide o široko rozvetvený súbor
akcií a fotografických dokumentácií trvajúcich od roku 1993,
ktorých iniciačný impulz spočíval v administratívnom vybojovaní a
následnom pretvorení časti sídliska. V prípade Balážových politicky
a ekologicky motivovaných cyklov napriek prvotnému nadviazaniu na
konceptuálne dematerializačné tendencie môžeme paradoxne hovoriť o
produkovaní obrazov (samotná Moja cesta v súčasnosti zahŕňa viac
ako 200 fotografií, schém a listov). Ústup od obraznosti, ktorý je
ako jeden z hlavných akcentov jeho tvorby posledných rokov, sa tak
v prípade projektu Moja cesta zdá byť zrelativizovaný. V Balážovom
prípade nejde však o samoúčelné nadužívanie vizuálnej produkcie,
ale rovnako ako v prípade mnohých umelcov sa aj uňho logickým
záverom aktivistických pozícií stáva pochopenie umeleckej
inštitúcie ako nástroja v službách sociálnej zmeny, ako nového poľa
pre dialóg a sociálny boj, ktoré disponuje možnosťou jeho
legitimizovania. Zasadenie aktivistického umenia do
inštitucionálneho rámca sa teda zdá byť stále otvoreným priestorom
na uvažovanie a možnosti zaujať stanovisko. Na druhej strane je
Balážova My Way ukážkou toho, ako pozitívne môžu „veci verejné“
fungovať, ako je možné dosiahnuť zmenu formou tzv. samoorganizácie.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...