Úloha umelca ako aktívneho subjektu, ktorý sa spolupodieľa na
verejnom dianí a formuje sociálny priestor, nie je vo svete umenia
nová. Zámerom monografie je poukázať na to, ako sú politické témy
premietnuté do diela slovenského výtvarníka Blažeja Baláža, a
upriamiť pozornosť na skrytejšiu, menej efektnú časť jeho tvorby,
ktorá vytvára paralelu k obrazovo-textovému jazyku jeho
spektakulárnejších diel. Listy a petície ekologického zamerania
stáli na začiatku dlhodobého Balážovho projektu Moja cesta, v
ktorom sa azda najkomplexnejšie prekrývajú autorov ekoaktivizmus,
artivizmus a sociálna angažovanosť. Ide o široko rozvetvený súbor
akcií a fotografických dokumentácií trvajúcich od roku 1993,
ktorých iniciačný impulz spočíval v administratívnom vybojovaní a
následnom pretvorení časti sídliska. V prípade Balážových politicky
a ekologicky motivovaných cyklov napriek prvotnému nadviazaniu na
konceptuálne dematerializačné tendencie môžeme paradoxne hovoriť o
produkovaní obrazov (samotná Moja cesta v súčasnosti zahŕňa viac
ako 200 fotografií, schém a listov). Ústup od obraznosti, ktorý je
ako jeden z hlavných akcentov jeho tvorby posledných rokov, sa tak
v prípade projektu Moja cesta zdá byť zrelativizovaný. V Balážovom
prípade nejde však o samoúčelné nadužívanie vizuálnej produkcie,
ale rovnako ako v prípade mnohých umelcov sa aj uňho logickým
záverom aktivistických pozícií stáva pochopenie umeleckej
inštitúcie ako nástroja v službách sociálnej zmeny, ako nového poľa
pre dialóg a sociálny boj, ktoré disponuje možnosťou jeho
legitimizovania. Zasadenie aktivistického umenia do
inštitucionálneho rámca sa teda zdá byť stále otvoreným priestorom
na uvažovanie a možnosti zaujať stanovisko. Na druhej strane je
Balážova My Way ukážkou toho, ako pozitívne môžu „veci verejné“
fungovať, ako je možné dosiahnuť zmenu formou tzv. samoorganizácie.
Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme sú súborom príbehov,
ktoré pokrývajú celé časové pásmo od prehistorických Starých časov
Stredozeme, detailne opisovaných v Silmarillione, až po Vojnu o
Prsteň, ktorou vrcholí trilógia Pán prsteňov. Netvoria ucelený
dejový prúd, ale ponúkajú čitateľovi ojedinelú možnosť zoznámiť sa
s neskoršími či podrobnejšími verziami príbehov, s ktorými sa už
stretol v predchádzajúcich knihách, nahliadnuť do procesu
Tolkienovej tvorby a znalosť už známych dejov obohatiť o doposiaľ
nepublikované úryvky a zlomky rozprávania. Obsiahly zväzok z
autorovej pozostalosti usporiadal a komentárom a poznámkami doplnil
Tolkienov syn Christopher, ktorý je aj autorom bohatého
informatívneho registra. Z tvorby J.R.R. Tolkiena postupne vyšlo
viacero titulov, ktoré sú samostatné a nie je nutné čítať ich po
poradí, okrem titulu Hobit, na ktorý nadväzuje trilógia Pán
prsteňov: 1. The Hobbit (originál vyšiel v roku 1937; v slovenčine
Hobit) 2. The Lord of the Rings (originál vyšiel v roku 1954 – 55;
v slovenčine Pán prsteňov) 3.The Silmarillion (originál vyšiel z
pozostalosti v roku 1977; v slovenčine Silmarillion) 4. The History
of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) alebo Unfinished
Tales (doslova Nedokončené príbehy) ( originál vyšiel z
pozostalosti) 5. The Children Of Húrin (originál vyšiel z
pozostalosti v roku 2007; v slovenčine Húrinove deti)
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...