Anton Baláž sa na prahu svojej osemdesiatky rozhodol obzrieť za
doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé
literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného
debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým
príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval
v ekologických románoch Skleníková Venuša a Tu musíš žiť. Ich
filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy
ateliérov na Kolibe a v Mlynskej doline. Osobné, tvorivé, a
inšpirujúce kontakty s generačnými príslušníkmi, redaktormi
vydavateľstiev, literárnymi kritikmi či vedcami opisuje v
portrétoch (Dušan Mitana, Ladislav Ballek, Ján Buzássy, Štefan
Strážay, Ján Števček, Viliam Turčány, Vladimír Petrík, Svetloslav
Veigl, Jaroslava Blažková). Píše aj o pôsobení v Literárnom
informačnom centre, organizovaní domácich a zahraničných podujatí.
Zážitok z čítania Solženicynovho Súostrovia Gulag v Paríži v roku
1979 mohol tvorivo zužitkovať až po páde komunizmu v dokumentárnom
cykle o táboroch nútených prác a v románe Tábor padlých žien.
Stretnutia s obeťami holokaustu zasa v románoch Krajina zabudnutia
a Portréty prežitia. Súčasťou jeho príbehu je aj pohľad do
rodinného života. Trvalý záujem o dielo Franza Kafku prepojil s
osobnou skúsenosťou pacienta, ktorý sa rovnako liečil na
tuberkulózu v tatranských sanatóriách. Stretnutie s Arnoštom
Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v
tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný
slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „ Ale koho to zaujíma?“
Literatúra pre neho zostáva cestou ako túto autorskú skepsu
prekonať.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...