Těmito slovy začíná řeholní sestra Joan Chittisterová svou knihu o
mnišském srdci – způsobu života, jenž člověku může přinést hluboké
naplnění. Uprostřed obrovských otřesů, které se dnes ve světě
odehrávají, nás sestra Joan vyzývá, abychom v sobě pěstovali srdce
ustavičně hledající Boha, ať už to na našich různých cestách vypadá
jakkoli: „Ve světě ustavičného hlomozu, neklidu a změn nás může
před strachem z vlastní křehkosti zachránit jen hloubka duchovní
studny v nás.“ Tato kniha přenáší sílu a moudrost mnišské duchovní
tradice do jednadvacátého století. Sestra Joan se opírá o svatého
Benedikta, který již v šestém století usiloval o morální integritu
tváří v tvář pohanskému Římu. Nikoli však jeho dobýváním či snahou
o jeho změnu, ale jednoduše tím, že se sám snažil žít neobyčejně
dobře obyčejný život. Stejné mnišské smýšlení nám může pomoci růst
v moudrosti, vyrovnanosti a duchovní síle, když se snažíme o obnovu
a obrodu doma i ve světě. V době, kdy lidé na celém světě vydávají
svědectví o lidské křehkosti – a zároveň houževnatosti lidského
ducha – zve Mnišské srdce čtenáře všech společenských vrstev, aby
přivítali konec jistot a přijali nové začátky ve světle víry. Aniž
bychom vkročili do kláštera, můžeme stejně jako mnozí jiní před
námi dospět k hlubšímu, svobodnějšímu a bohatšímu bytí – stát se
pravými mnichy a mniškami, tak „aby ve všem byl oslaven Bůh“.
„Povinná četba pro každého, kdo chce najít kompas svého srdce a
pramen plnosti života.“
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...