Pred rokmi nakrútili v Amerike film pod názvom Svet temnôt. Jeho
dej je nasledovný: V Jeruzaleme na Golgote robia vykopávky.
Archeológ naraz oznámil, že našiel hrob Jozefa z Arimatey. V hrobe
ležala mŕtvola muža so stopami ukrižovania. Archeológ ukazuje
mŕtvolu všetkým a vyhlasuje: Toto je Kristovo telo; teda Kristus
nevstal z mŕtvych. Táto správa pôsobí ako zemetrasenie. Všetko, čo
žije z Krista, čo Krista pripomína, je odsúdené k zániku. Kňazi
odchádzajú do civilného zamestnania, kostoly sa zatvárajú, kláštory
sa vyprázdňujú, kríže miznú z domácnosti a z verejnosti. Svet sa
ale dostáva do duchovných temnôt. Život sa stáva džungľou,
prestávajú platiť všetky mravné hodnoty. Naraz sa zistí, že svet
predsa stál na Kristovi, aj keď ho neuznával a popieral. Archeológ
však pred smrťou pod ťarchou výčitiek svedomia priznáva, že jeho
tvrdenie nebolo pravdivé. Všetko to urobil len z túžby po senzácii,
aby sa stal slávnym. „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť
premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval“, spievame s
oduševnením na veľkonočné sviatky. „Pán naozaj vstal z mŕtvych...”
(Lk 24, 34). Po svojom umučení a vzkriesení sa zjavoval svojim
učeníkom a ukazoval im svoje prebodnuté ruky a nohy (porov. Lk 24,
39). Od tejto chvíle je táto skutočnosť radostným a víťazným
pozdravom: Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal!
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...