Mezi všemi tábory

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu Mezi všemi tábory aktuálne nie je možné zakúpiť v žiadnom z porovnávaných e-shopov...

Krátky popis
Osud autora této knihy je ojediněle koncentrovaným příkladem toho, jak se politické a společenské tendence českých dějin poloviny 20. století podepsaly na obyčejných lidech, jejichž jedinou „vinou“ byl „špatný“ rasový nebo národnostní původ, popřípadě majetek. Gerhard Scholten (16. 8. 1923, Trutnov – 21. 4. 1995, Vídeň) se ve svých vzpomínkách Mezi všemi tábory se vrací do let 1944–1947, která zásadně změnila jeho dosavadní život i plány do budoucnosti. Trutnovského rodáka a syna textilního továrníka, který od svých osmi let žil v Praze a cítil se být především pražským Němcem, zatklo v červenci 1944 gestapo a poslalo ho nejprve do terezínské Malé pevnosti a odtud do koncentračního tábora v Osvětimi. Důvodem jeho uvěznění byl zadržený dopis otci do Ameriky, který svěřil rodinnému příteli, aby ho poslal ze Švýcarska. Svou roli pravděpodobně sehrál i jeho částečný židovský původ. Gerhard Scholten, tehdy ještě nesl otcovo příjmení Pfefferkorn, věznění přežil. Díky svým obsáhlým jazykovým znalostem se v osvobozené Osvětimi stal tlumočníkem sovětské armády a NKVD, a tak i svědkem výslechů a evidence mrtvých. V květnu 1945 se vrátil do Prahy, kde ho záhy čekalo setkání s československou poválečnou realitou: jeho babička byla jako Němka internována ve sběrném táboře na Strahovském stadiónu a posléze v Malé pevnosti, Scholtena i jeho matku zavřeli na základě udání jejich podnájemníka v srpnu 1945 do internačního tábora v Modřanech. Jen díky intervencím jejich českých přátel byli všichni nakonec propuštěni: zabavený byt včetně inventáře a další majetek jim ale už vrácen nebyl. Před definitivním odchodem do Rakouska v lednu 1947, kde přijal rakouské občanství a nové příjmení, Scholten ještě v československých službách absolvoval rok jako pracovník UNRRA v Brémách. Jeho vzpomínky rovněž podávají svědectví o zpochybněné identitě, resp. o vynucené změně: z předválečného Němce Pfefferkorna s československým občanstvím se po válce stal Vídeňák a rakouský občan Scholten.
Výber kníh vydavateľa Argo

Zobraziť všetky knihy vydavateľa Argo
Naše tipy


Húrinove deti
Zem ľudí obletela senzačná správa z ríše fantázie: Na svete je nová Tolkienova kniha! Prichádza legenda z Dávnoveku, odohrávajúca sa tisícky rokov pred udalosťami, ktoré sa opisujú v Pánovi Prsteňov. Húrinove deti sú jedným z troch „veľkých príbehov“ na ktorých Tolkien pracoval počas svojho celého života. Nikdy však nepredpokladal, že by toto dielo mohol dokončiť. Vďaka jeho synovi Christopherovi, ktorý spracoval mnoho konceptov a náčrtov, uzrel tento veľkolepý príbeh svetlo sveta. Kniha Húrinove deti je príťažlivo vyrozprávaný príbeh s mnohými dejovými zvratmi. Vystupujú v ňom elfovia, trpaslíci, božské sily, a aj celý rad nepriateľov, známych už z Pána Prsteňov. Húrin, pán z Dor-lóminu, vzdoruje Morgothovi, ktorý predstavuje zlo. Ten ho zajme a uvalí kliatbu naňho aj na jeho rodinu, na jeho syna Túrina a dcéru Niënor. Túrin je odvážny muž, ktorý sa vyznamenáva v bojoch proti Morgothovým spojencom, ale kliatba poznačí jeho osud. Vypočujte si u nás ukážku z ríše fantázie v podaní Róberta Rotha: Tolkienov syn Christopher bol už pred 50 rokmi tvorcom dôležitých máp, neodmysliteľnej súčasti Pána Prsteňov. Pri Húrinových deťoch to bol práve on, kto sa postaral o vytvorenie detailných máp. Alan Lee, ilustrátor Hobita a Pána prsteňov, a tiež držiteľ Oscara za dizajn vo filmovej trilógii Pán Prsteňov, bol poverený navrhnúť a vytvoriť prebal na Húrinove deti a farebné ilustrácie v knihe. Z tvorby J.R.R. Tolkiena postupne vyšlo viacero titulov, ktoré sú samostatné a nie je nutné čítať ich po poradí, okrem titulu Hobit, na ktorý nadväzuje trilógia Pán prsteňov: 1. The Hobbit (originál vyšiel v roku 1937; v slovenčine Hobit) 2. The Lord of the Rings (originál vyšiel v roku 1954 – 55; v slovenčine Pán prsteňov) 3.The Silmarillion (originál vyšiel z pozostalosti v roku 1977; v slovenčine Silmarillion) 4. The History of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) alebo Unfinished Tales (doslova Nedokončené príbehy) ( originál vyšiel z pozostalosti) 5. The Children Of Húrin (originál vyšiel z pozostalosti v roku 2007; v slovenčine Húrinove deti)