Monografie Mezi Prahou a Vídní ve třech kapitolách analyzuje
kontextuální předpoklady, povahu a význam vztahů mezi utvářející se
českou a vídeňskou literární modernou devadesátých let 19. století.
Zaměřuje se především na rakouského spisovatele a kritika Hermanna
Bahra a českého básníka J. S. Machara, důležité iniciátory
literárního prostředkování, akcentuje však i odlišnost a
paralelnost obou moderních hnutí. První kapitola je věnována jednak
povaze a proměnám Bahrova programu moderny (interpretována jsou
základní programová hesla Nervenkunst, Nervenromantik, Überwindung
des Naturalismus, die Moderne, das gute Europäertum, Entdeckung der
Provinz), jednak rozdílným motivacím Bahrova zájmu o českou kulturu
a literaturu. Druhá kapitola sleduje v textech různých žánrů
(lyrika, korespondence, autobiografie, polemika, fejetonistika)
proměny tvorby J. S. Machara po jeho přesídlení z Prahy do Vídně v
roce 1889, rekonstruuje literární a intelektuální kontakty,
zasazuje tvorbu do kontextu českovídeňské menšiny a literatury a
komparuje ji s lyrikou vídeňské moderny. Třetí kapitola analyzuje
spolupráci české literární moderny s redakcí vídeňského týdeníku
Die Zeit, sleduje procesy seskupování, propojování, emancipace a
rozptýlení stejně jako zpětný vliv osobních vazeb a rozvíjejících
se časopiseckých sítí na formulaci jednotlivých pozic a programů
(zejména České moderny, ale i Bahrova pojetí Mladého Rakouska). V
závěru je zaznamenán moment, kdy do procesu prostředkování vstupují
vedle českých modernistů i mladí němečtí autoři z Čech.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...