Julius Evola (1898-1974) patří mezi vůdčí esoteriky a
antimodernisty 20. století. V posmrtně vydané sbírce esejí s názvem
Metafyzika války, z nichž většina byla napsána ve třicátých a
čtyřicátých letech, se zabývá válkou, smrtí a vítězstvím z duchovní
a heroické perspektivy. Aby prokázal univerzálnost náboženského
přístupu válečníků k boji, poukazuje na příklady ze
staroseverských, védských, římských, perských, islámských,
křižáckých a jiných tradicí, které dosvědčují nadkulturní pojetí
války coby možnosti duchovního osvobození a cesty Boží. Válečnictví
jakožto stezku činu považuje za stejně hodnotnou a přinášející
nemenší duchovní plody jako stezka rozjímání, která je vlastní
mystikům, devocionalitě a meditaci. Věnuje pozornost také moderní,
masové a technologické válce, jakož i tehdejší militarizaci
společnosti a dalším souvisícím otázkám, kde však převážně přebírá
hledisko své země a doby, tj. Mussoliniho Itálie. Text Metafyziky
války je opatřen poznámkami překladatelů a redakce, jakož i
předmluvou stavící tyto eseje jak do kontextu doby a místa jejich
vzniku, tak i do celku autorova myslitelského díla a komplexu
filosoficko-esoterické školy integrálního tradicionalismu. V
předmluvě je učiněn pokus o jasné odlišení prvků dobové ideologie,
jimž se Evola ve zde sesbíraných esejích žel nedokázal vyhnout, od
přínosného a nadčasového jádra jeho pojetí duchovního rozměru
válečné zkušenosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...