„Kto nevojenčil, nie je chlap!“ – dalo sa počuť v našich končinách
dobrú stovku rokov. Pretože sa našli aj pochybovači, nuž toto
tvrdenie vyvolávalo vášnivé diskusie a aj dnes sú na vojenskú
službu rôzne pohľady. Jeden z posledných účastníkov tohto
„populárneho folklóru“ Bohdan Cagáň debutuje novelou s témou
povinnej vojenskej služby z obdobia jej ukončovania pred poldruha
desaťročím. Zážitky z vojenčiny bývajú často zdrojom bizarných
príhod. V knihe je ich autenticita umocnená priamym rozprávaním,
ktoré je vtipné a dynamické. Mnohé situácie sa odohrávajú
predovšetkým v dialógoch jednotlivých účastníkov vojenskej služby.
Autor zručne narába s napätím, ale aj s iróniou a humorom a pritom
textu nechýbajú ani vážne odkazy. Čitateľ tu nájde aj
retrospektívne pasáže zamerané na rozvíjajúci sa ľúbostný vzťah
rozprávača a jeho spolužiačky z vysokoškolských čias, ktoré tvoria
akoby paralelný a v závere zaujímavo vypointovaný príbeh k hlavnému
– „maskáčovému“ – príbehu. Budúci výsadkári žijú dva životy – jeden
pod dohľadom veliteľov a druhý v prerušenej línii súkromia. Občas
ide o život, občas skončí veľká láska, ale život pokračuje, až do
vytúženého civilu. Ukončením povinnej vojenčiny sa uzavrelo niečo,
čo rozhodovalo o živote mnohých generácií, niečo, kde sa (vraj) z
chlapcov stávali chlapi. Uverí ešte niekto, že realita vyzerala aj
takto? Vezmite knihu a presvedčte sa. Príbehy mladých mužov v
maskáčoch dopĺňajú ilustrácie E. Baloghovej.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...