Malá černá brašna je povídka amerického autora sci-fi Cyrila M.
Kornblutha (1923-1958), která vyhrála v roce 2001 retroaktivní cenu
Hugo za nejlepší novelu (z roku 1951). Po dvaceti generacích váhání
a uvažování o tom, že „my ten most překročíme, jen co se k němu
dostaneme“, se rod Homo sapiens rozmnožil do slepé uličky.
Tvrdošíjní biometrikové poukazovali s nezvratnou logikou na to, že
duševní podnormálové se množí mnohem více nežli duševní normálové a
supernormálové a že tento proces se děje exponenciálně… Byl tam
samozřejmě jistý druh maskovacího vlivu, způsobený jinou
exponenciální funkcí: hromaděním technologických zařízení. Blbec,
vycvičený k mlácení do kalkulačky, vypadá jako mnohem zručnější
výpočtář než středověký matematik vyškolený v počítání na prstech.
Blbec, vyškolený k ovládání linotypu z jedenadvacátého století, se
jeví jako lepší sazeč než renesanční tiskař omezený na několik
liter pohyblivého typu. To platí také pro lékařskou praxi. Fetiš
vysokoškolského vzdělávání vytvářel po dvacáté generaci podivné
avatary: „střední školy“, kde ani jeden ze studentů nedokázal
přečíst slova sestávající ze tří slabik, „univerzity“, kde tituly
jako „bakalář psaní na stroji“, „magistr těsnopisu“ a „doktor
filozofie (kartotéční evidence)“ byly udělovány s tradiční
okázalostí. Hrstka supernormálů používala taková zařízení k tomu,
aby si obrovská většina mohla udržet aspoň nějaké zdání
společenského pořádku. Jednoho dne supernormálové přejdou
nemilosrdně přes most, ve dvacáté generaci stáli nerozhodně na
přístupech k němu a divili se, co je to postihlo. A duchové dvaceti
generací biometriků se zlomyslně chechtali.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...