Magyarországi és erdélyi pénzértékek a 16–17. században - János Buza

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu kúpite v 1 e-shope od 10,70 €

Ak sa vám po kliknutí na tlačidlo "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy vo vybranom e-shope, je potrebné vypnúť AdBlock vo vašom prehliadači pre našu stránku. Návod na vypnutie je napríklad na adrese https://www.sme.sk/dok/20466299/ako-vypnut-adblock-na-sme-sk-whitelist.

Magyarországi és erdélyi pénzértékek a 16–17. században - János Buza kúpite na Panta Rhei
Panta Rhei
10,70 €
Skladom (odoslanie ihneď)

Krátky popis
Buza János 1963-ban az Eötvös Loránd Tudományegyetem Bölcsészettudományi Karán, magyar-történelem szakon fejezte be tanulmányait. Diplomamunkáját Szabad György irányításával írta. A török kori gazdaságtörténetet Sinkovics István tanóráin kedvelte meg. 1964-1986 között MTA-állományú kutató volt a mai Budapesti Corvinus Egyetem jogelődjeinek gazdaságtörténeti tanszékén, majd docens, illetve egyetemi tanár lett. Doktori címet 1971-ben, kandidátusit 1986-ban, MTA doktorit 2004-ben szerzett, 2005-ben nyugdíjazták. Ösztöndíjas volt a bécsi Collegium Hungaricumban, az MTA támogatásával felvidéki levéltárakban kutatott. 1980-ban pályázaton nyerte el az Alexander von Humboldt-Stiftung (Bonn) ösztöndíját. Évekig tartott gazdaságtörténeti előadásokat a Miskolci és a Budapesti Műszaki Egyetemen; alapító tagja és tanára (1993-2004) volt a Királyhelmeci Városi Egyetemnek, amelyen kezdetét vette a magyar nyelvű közgazdászképzés Szlovákiában. Agrár- és ártörténeti kutatásai mellett pénztörténeti ismereteit Huszár Lajos támogatásával gyarapította. Fontosabb közleményei az Agrártörténeti Szemle, a Századok, a Történelmi Szemle és a Numizmatikai Közlöny hasábjain láttak napvilágot. Jelen kötetben tudományos munkáinak összefoglalását találja az olvasó.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Magyarországi és erdélyi pénzértékek a 16–17. században - János Buza je 10,70 €


Zobraziť všetky knihy vydavateľa MTA Bölcsészettudományi Kutatóközpont
Naše tipy


Myšlienky k sebe samému
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy, a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou. Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca Aurelia.