Gould se v knize Lživé kameny z Marrákeše zabývá počátky
paleontologie od 16. do 18. století, ukazuje snahu pochopit
fosilie, zabývá se historickými omyly při výkladu nálezů fosilií
(včetně samotného Galilea). Další eseje věnuje nejvýznamnějším
osobnostem přelomu 18. a 19. st. (Lavoisier, Buffon, Lamarck).
Zvláště eseje o historických omylech jsou čtenářsky velmi zajímavé.
Gould se stal známým díky svým esejím v časopise Natural History.
Zabýval se v nich fosiliemi, geologií, evoluční biologií a historií
vědy. Po 27 letech psaní sloupků oznámil, že s nimi na konci roku
skončí: těchto 24 esejů představuje poslední, co napsal. První dvě
třetiny knihy věnuje neznámým nebo nepochopeným osobnostem
renesance, osvícenství a viktoriánské éry. Johann Beringer, učenec
z 18. století, napsal pojednání o úžasných „lživých kamenech“ z
Wőrzburgu. Ve skutečnosti šlo o krutý vtip, který na něj nachystali
kolegové, aby z něj udělali hlupáka. Beringer se nemohl více mýlit,
ale dokázal moc paleontologie. STEPHEN JAY GOULD – profesor
geologie a zoologie na Harvardově univerzitě v Cambridgi a kurátor
sbírek fosilních bezobratlých v Harvardově muzeu srovnávací
zoologie (1941–2002) patřil k světově uznávaným paleontologům,
evolučním biologům a popularizátorům vědy. Z jeho díla česky
doposud vyšla kniha esejů Pandin palec (The Panda’s Thumb, 1980, č.
1988) a přehled názorů na biologickou podstatu inteligence Jak
neměřit člověka (The Mismeasure of Man, 1981, č. 1998) či eseje
Dinosauři v kupce sena (Dinosaur in a Haystack, č. 2005).
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...