Mezinárodní jazyk esperanto je právem spojován především se jménem
Zamenhof. O tom, že Zamenhof je autorem esperanta není pochyb (i
když on sám se považoval pouze za jeho iniciátora), kolem jeho
života a myšlenek je však stále řada nejasností a pochybností. Byl
pouze geniálním tvůrcem mezinárodního jazyka, nebo více pacifistou,
či také politickým aktivistou a náboženským myslitelem? Na tyto a
další otázky se pokouší nalézt odpověď Alexander Korženkov, známý
zamenhofolog, v předkládané knize, která je zkrácenou verzí jeho
obsáhlého životopisu Zamenhofa, který je už také přeložen do
češtiny a snad i ten se dostane k čtenářům. Korženkov nám
představuje Zamenhofa především jako člověka neustále hledajícího.
Hledajícího především cesty a způsoby znovusjednocení jednotlivých
národů a národností, ačkoliv sám se slovu národ vyhýbal a důsledně
hovořil o etnikách. Hlavní překážky mírového dorozumění se lidstva
vidí především v jazykové roztříštěnosti a v různosti náboženství.
Mezinárodní jazyk esperanto je pokusem o řešení první otázky, které
dává lidem vedle jejich mateřštiny snáze naučitelný jazyk pro
komunikaci s lidmi jiných mateřských jazyků, a snahou o překlenutí
různých náboženských názorů je homaranismus, nabízený most, vlastně
společný etický základ všech náboženství a většiny filozofických
směrů, který by měl spojit lidi různých náboženských vyznání i
nevěřící. Přestože se jedná o životopis, nikoli o životopisný
román, kniha nabízí velmi poutavou četbu a řadu ne obecně známých
faktů o životě tohoto velikého humanisty.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...