Edita Steinová – Terézia Benedikta z Kríža (1891 – 1942) – bola
nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku
1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene,
neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako
žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných
univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu
Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou
filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila
do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na
Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického
režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore
zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako
konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe
transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde
zahynuli v plynovej komore – pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita
Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu.
Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne
za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické
dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a
tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.
Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po
duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo
svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky
sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby
ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája
fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou
človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na
stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a
obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti,
mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného
života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra,
duševného života a formovania individuality ako sociálnej a
kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy
v duchu kresťanskej metafyziky. Doslov: sr. Dominika Alžbeta
Dufferová.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...