Dokumentačně monografická publikace PhDr. Jitky Kňourkové zachycuje
divadelní, rozhlasovou tvorbu a režijní práci v nahrávacím studiu
režiséra, autora scénické hudby, vysokoškolského pedagoga a
zastánce melodramu jako živoucí hudebně-dramatické formy prof.
Lubomíra Poživila (1927 – 2020). Zahrnuje období od r. 1948 – 2015.
Záměrem publikace je podat souhrnný přehled tvorby Lubomíra
Poživila v rámci české divadelní a hudební kultury. Vedle
divadelních režií v mosteckém divadle, kde byly tři hry zakázány
buď těsně po uvedení nebo před premiérou (Ibsenova Nora-1953,
Slomczynského-Osamění 1957, Marceauovo-Vajíčko 1959) je věnována
pozornost kompletnímu scénickému nastudování Trilogie o Hippodamii
Jaroslava Vrchlického/Zdeňka Fibicha v mosteckém divadle v r. 1954
a dalším Poživilovým režijním počinům. Pražským obdobím na postu
ředitele Městských divadel pražských (1972 – 1990) tvůrčí činnost
L. Poživila nekončí. V letech 1979 – 1984 natočil v SUPRAPHONu
šestidílnou antologii Českého melodramu, doplněnou dvěma díly
melodramu světového (1987 – 1989). Šlo o dílo encyklopedické a
průkopnické. Tato publikace zachycuje také jeho režijní tvorbu při
uvádění koncertních melodramů, a to i ve velkém orchestrálním
provedení. Kromě toho se významně zapsal svou autorskou a režijní
prací v Českém rozhlase. Autorka zmiňuje především jeho velké cykly
věnované tematice slova a hudby, divadla a hudby a také významným
osobnostem jako byl Erik Satie, E. F. Burian a mimořádný hudebník a
pianista Glenn Gould.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...