V polských popisech situace za druhé světové války se lze
pravidelně setkat s názorem, že "se objevili Němci a odstranili
Židy". Autor této knihy, polsko-kanadský historik Jan Grabowski se
na základě pečlivého studia archivních materiálů pokouší odpovědět
na otázku, proč a jak němečtí okupanti věděli, kde Židy hledat, a
odkrýt okolnosti, jež vedly k odhalení ukrývajících se nešťastníků.
V letech 1942 a 1943 se po likvidaci ghett podařilo uniknout
tisícům polských Židů, ale jen málokteří se dožili konce války.
Výraz Judenjagd - lov na Židy - používali němečtí policisté a
četníci pro pátrání po židovských uprchlících, kteří na okupovaném
území hledali úkryt v nežidovském prostředí. Židé se porůznu
skrývali, ale postupně byli zrazováni a vydáváni Němcům či vlastní
polské "modré" policii. Za války existovali v Polsku na jedné
straně lidé, kteří lovili Židy nebo je vraždili z chamtivosti či
rasové nenávisti. Na druhé straně byli také lidé, kteří Židy
chránili a pomáhali jim. Tato skupina byla početnější, ale ti první
byli ve svém konání mnohem úspěšnější a efektivnější. "Prakticky
všichni Poláci vzdorovali, ať už pasivně či aktivně, německé
okupaci," vzpomíná jeden z přeživších židovských uprchlíků. "Avšak
většina polské populace napomáhala Němcům v jejich snaze o
vyhlazení Židů. Neexistuje žádný morální závazek být hrdinou, ale
podílet se na vraždě je kriminální čin." Jan Grabowski ve své knize
Lov na Židy podrobně zkoumá osudy pronásledovaných na příkladu
jednoho okresu v Malopolském vojvodství. Přináší tak důrazný
příspěvek ke stále probíhající a vzrušené debatě o odpovědnosti
Poláků a Němců za holokaust.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...