Román Zbyňka Benýška Loutky boží je čtivou kronikou života generace
narozené na začátku padesátých let, výpovědí o individuálních
kořenech proměňujícího se společenského zla i neobyčejně působivým
příběhem milostným. Epická šíře příběhu umožňuje autorovi v jemně
popsaných detailech zachytit atmosféru života na moravském městě od
počátku padesátých let, inspirující Prahu konce let šedesátých,
cestu po Balkáně a světový festival socialistické mládeže a
studentstva v Sofii, být „na cestě“ po Francii, i popsat temnou a
krutou tvář normalizační Prahy let sedmdesátých. Próza je rytmována
úryvky z dobových písňových textů, tvořících pozadí k vyprávění
životního příběhu hlavního hrdiny Viléma a jeho osudové lásky
Ostružinky. Vilém prochází generačním světem rockové a folkové
hudby, je inspirován beatnickou poezií a nonkonformním uměleckým
prostředím. Román krok za krokem sleduje, jak jsou ideály Vilémovy
generace zvnějšku surově napadány a ničeny - a to nejen u nás -,
aby uprostřed románu bylo konstatováno, že „revolta usíná“. S
neobyčejnou přesností zachycuje proměny společenského klimatu v
naší zemi v průběhu více než čtyřiceti let. Přestože román do jisté
míry sleduje životní příběh samotného autora a v postavách můžeme
odhalit řadu českých umělců jeho generace, je dílem fabulovaným a
umně vystavěným: autor v něm mistrně pracuje s dobovými symboly,
návratnými motivy a rytmem vyprávění. Epilog pak dovádí osudy
postav románu až do naší současnosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...