Nejvýznamnější představitel české germanistiky v období před druhou
světovou válkou Otokar Fischer (1883-1938) se rovněž podstatně
zapsal do dějin literárněvědné bohemistiky a oboru propojujícího
zájmy obou filologií, germanobohemistiky, výraznou pozornost
věnoval otázkám teatrologickým. Během pětatřicetileté odborné
kariéry zveřejnil bezmála tři tisíce příspěvků ve vědeckých
publikacích, sbornících, časopisech i v denním tisku, psaných kromě
češtiny též v němčině a francouzštině. Pro přítomný výbor jich
editor vybral 165 a seřadil je do sedmi oddílů ve dvou svazcích.
Sv. 2: Práce germanistické přinášejí kromě goethovských,
nietzschovských, wedekindovských či krausovských pojednání též
jednu z prvních Fischerových studií, o H. W. Gerstenbergovi jako
literárním kritikovi a recenzentovi Hamburgische Neue Zeitung;
studie a stati o ostatních literaturách, práce komparativní a
články o překladech se v sedmatřiceti textech věnují např. dílům
Marlowovým, Shakespearovým, Nietzschovým, Strindbergovým nebo
vztahům mezi literární látkou anglickou a francouzskou, německou a
anglickou, českou a německou apod. Studie k otázkám formy
pojednávají o specifice volného verše, charakteru českého rýmu a
přízvuku nebo o podobě Kollárova sonetu či Březinova rýmu. Do
následujícího oddílu, Literární publicistika, jsou vybrány osobněji
laděné články či vzpomínky, stati, které se zabývají
spisovatelskými biografiemi či situací v Německu po nacistickém
převratu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...