Profesor Josef Ludvík Fischer (1894–1973) patřil k nejvýznamnějším
českým filosofům dvacátého století. Záběr jeho odborného zájmu byl
nesmírně široký: od studií o německé filosofii devatenáctého
století přes filosofii antickou, sociologii, až k studiím
pedagogickým. Nebyl ovšem zdaleka jen historikem filosofie, ale též
skutečně původním myslitelem, jehož skladebná filosofie patří k
nejoriginálnějším přínosům českého myšlení moderní evropské
kultuře. Celý život se zabýval též otázkami společenskými a
politickými, jak o tom svědčí jeho dvoudílná Krize demokracie
(1933) či Glosy k české otázce (1970). V letech 1946–49 byl
rektorem Palackého Univerzity v Olomouci. Listy o druhých a o sobě
jsou knihou jeho pamětí, zachycující léta 1894–1938. Jde o jedno ze
základních děl české memoárové literatury. Profesor Fischer jej
psal v padesátých letech, v době, kdy nemohl pracovat ve svém
oboru, ani publikovat. Důvodem, proč kniha dosud nebyla
publikována, byla mimo jiné mimořádná ediční náročnost přípravy
knihy. Její rukopis se dochoval v několika verzích, částečně
fragmentárně. Ediční přípravy svazku ujal Jiří Opelík, jeden z
nejlepších českých editorů, literárních historiků a lexikografů. Z
jeho rukou vyšla dokonale připravená a komentovaná edice knihy,
která patří k základnímu fondu české vzdělanosti uplynulého
století. Profesor Fischer ve svých pamětech zachytil své mládí,
studia i filosofickou práci až do doby Mnichova 1938. Opíral se o
nesčetné množství dobových textů a dokumentů, kniha je tak nesmírně
cenným a podrobným vhledem do vědeckého, filosofického a
univerzitního prostředí celé první československé republiky.
Doplněna je jmenným rejstříkem a rozsáhlou obrazovou přílohou.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...