Provozování vodních sportů v Čechách, na Moravě a Slezsku je
tradičně spjato s vyvěšováním vlajek. Svědčí o tom litografie,
pocházející již z roku 1841. Zobrazuje Občanskou plovárnu pod
pražskou Letnou v té době. Její autor litograf Vincenc Kühnel
(1805–1873) na ní znázornil dva stožáry s pruhovanými vlajkami.
Vlajky na rozdíl od praporů přitom v suchozemských českých zemích
nebyly v té době tak běžné. Také spolky si místo vlajek nechávaly
zhotovit prapory. Výjimkou byly sportovní spolky, a to především
ty, které pěstovaly vodní sporty. Spolkové vlajky užívaly k výzdobě
svých loděnic, při závodech i při jiných příležitostech. K rozkvětu
spolkové činnosti přispěl liberálnější spolkový zákon z 15.
listopadu 1867. Neplatil pouze do r. 1918, převzala ho také první
Československá republika a v novelizované podobě byl účinný i během
okupace a po skončení druhé světové války až do roku 1951. Jeho
platnost skončila 30. září 1951, kdy následující den začal platit
zákon č. 68/1951 Sb. „O dobrovolných organisacích a shromážděních“
z 12. července 1951. Ten už s existencí spolků nepočítal. Díky
zákonu z roku 1867 však vznikly v českých zemích desítky klubů, v
nichž se zpočátku pěstovalo veslování, později i kanoistika,
jachting, vodní turistika či plavání. V této publikaci pro ně
užíváme termín vodosportovní kluby... Podobně jako u předchozích
čtyř částí podáváme základní údaje o všech spolcích, které
provozovaly vodní sporty v Čechách a na Moravě, pokud se nám
podařilo v archivech dohledat data jejich povolení příslušnými
úřady. Spolky jsou nadále řazeny chronologicky podle data úředního
povolení a zachycují období od roku 1937. Lexikon přinesl v pěti
částech informace o 294 vodosportovních klubech, svazech a
tělovýchovných jednotách a 363 kreseb jejich vlajek a praporů
zavedených před rokem 1989. Pro jejich snazší vyhledávání je na
konci této části uveden místní rejstřík.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...