Geniální básnířka Ono no Komači, žijící v 9. století u japonského
císařského dvora, kde poezie patřila k nezastupitelným prostředkům
vyjadřujícím mezilidské vztahy ve veřejném i nejsoukromějším
životě, přitahuje už více než tisíc let pozornost historiků,
literárních badatelů a především umělců, které svými osudy i poezií
inspirovala k jejich vlastním dílům. Jejího příběhu se o několik
století později ujali také herec, principál, dramatik-libretista
Kan’ami a jeho syn – herec, básník a dramatik Zeami. Právě oni se
zasloužili o rozvoj středověkého scénického umění – divadla
sarugaku, později nazývaného nó. Paní Komači, postava z daleké
minulosti, je zaujala natolik, že o ní napsali celkem pět her, v
nichž básnířka vystupuje v několika podobách: nejen jako mladá
dvorní dáma uznávaná pro svou krásu a básnické umění, ale i jako
chudá zubožená stařena nebo dokonce její duch v podobě venkovské
ženy. Souborně se pětici těchto her říká Komačimono a na jevištích
divadla nó jsou uváděny dodnes. Jejich přebásnění se ujala přední
česká japanoložka Zdenka Švarcová, která vedle hluboké vědecké
erudice, s níž píše úvodní studii věnovanou širšímu
časoprostorovému kontextu i zasvěcené výklady a komentáře k
jednotlivým hrám, dokáže vyjádřit emocionální hloubku básnických
obrazů Ono no Komači poetickou i jadrnou, „zvučící“, jak by řekl
jiný vynikající japanolog Antonín Líman, češtinou, která strhává
čtenáře k ojedinělému zážitku z poezie – dobou vzniku tak vzdálené,
a přece našemu cítění tak blízké.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...