Nová básnická zbierka Ladička rebríkov – ako už názov naznačuje –
sa svojím tematickým zameraním a formálym spracovaním hlási k
tradícii francúzskeho surrealizmu či slovenského nadrealizmu a
českého poetizmu. Niekomu by sa mohlo zdať, že ide o akýsi
anachronický krok dozadu, no z obraznosti básní napísaných výlučne
neviazaným veršom vyplývajú predovšetkým dva aspekty. Tým prvým je
autorova ambícia posunúť surrealistický spôsob veršovania do
súčasnejšej polohy, inak povedané vyťažiť z toľko kritizovanej a
zaznávanej poetiky surrealizmu to, čo z nej stále nebolo ešte
vyťažené. Druhým aspektom, v podstate dosť ojedinelým a užitočným,
je autorova snaha zdôrazniť vitalitu života, zmerať sa na drobné
prchavé okamihy, odhaliť v nich prítomnosť večnosti a tým odmietnuť
akékoľvek pesimistické či trudnomyseľné, relativistické a
cynicko-ironické nálady, ktoré v ére tzv. postmodernizmu či
postindustriálnej informačnej spoločnosti celkom neopodstatnene
ovládli básnickú produkciu. Autor ako keby pritakal Marcovi
Chagallovi, ktorý sa spočiatku hlásil k surrealistickému hnutiu, no
neskôr z neho vystúpil s tým, že nesúhlasil s neochotou
surrealistov sústreďovať sa na radostnú stránku života. Autor
Ladičky rebríkov v časoch poznačených rozpadom prakticky všetkých
spoločenských a kultúrnych hodnôt a rámcov, nevidí inú možnosť, len
sa odovzdať radostným stránkam života, chvíľam, ktoré nezaťažuje
tlak informačnej a zábavno-militaristickej mašinérie či hegemónia
obchodno-úsporných, manipulatívnych a existenčné úzkosti
podporujúcich mechanizmov. Čitateľ sa v Ladičke rebríkov stretne s
radostnou rozmarnosťou, s hravou pochabosťou, no najmä so slobodou
a odpútanosťou od akýchkoľvek dočasných spoločenských či
literárnych požiadaviek, módnych trendov či maskovaných
ideologických posolstiev.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...