„Byla bitva, byla, tam u Solferina, teklo tam krve moc, krve po
kolena…," zpívalo se u nás před sto padesáti lety. Italská bojiště
byla vždy místy, kam generálové z Vídně rádi posílali pluky a
prapory z českého království. Válka v roce 1859, v níž se
rozhodovalo o sjednocení Itálie, je toho dokladem. Komu co řekne
například Magenta? Toto městečko, v němž nesl velkou tíhu bojů
rakouský I. armádní sbor z Prahy, znají co do jména alespoň
výtvarníci jako odborný termín pro barvu krve. Anebo Melegnano?
Toto malé město bránil proti dvěma francouzským armádním sborům
jediný pluk, a to z Písku. Ostatně „jedenáctý písecký“ měl v této
válce největší ztráty z celé rakouské armády. Bitva u italského
Solferina v červnu 1859 byla do rakousko-pruského krveprolití u
Hradce Králové v roce 1866 druhou největší po bitvě národů u Lipska
(1813). Itálii se poté otevřela cesta ke sjednocení a Prusko
pochopilo, že Rakousko je natolik slabé, aby bylo možné otevřít
otázku sjednocení Německa vedoucí k Hradci Králové. Na tuto válku
mezi francouzsko-piemontskou koalicí na jedné straně a Rakouskem na
straně druhé se tehdy vzpomínalo všude, protože „tam u Solferina“
zůstalo nemálo Čechů a Moravanů. A také jejich krev a utrpení se
podílely na vzniku Červeného kříže, jehož založení několik málo let
poté bylo inspirováno právě obrovskými počty zraněných na obou
stranách bojujících armád.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...