Chápání umělecké tvorby jako autonomní činnosti s vlastními
pravidly a také kritérii hodnocení úspěchu se dnes zdá být takřka
přirozené, jeho nesamozřejmost si uvědomujeme snad nejčastěji při
soudních procesech vedených proti autorům děl s kontroverzním
obsahem. Bývaly ovšem doby, kdy ani svět umění nebyl v pohledu na
autonomii své produkce jednotný – primát estetična při hodnocení se
musel prosadit ve spletitých diskusích nad konkrétními díly.
Těžiště těchto negociací autoři knihy hledají v období počátků
parlamentarismu na našem území, kdy rostoucí sebevědomí umělecké
sféry vyjadřovala nejen samotná produkce, ale například i budování
reprezentativních veřejných prostorů (pražské Národní divadlo,
Rudolfinum). Mezioborový výzkum, inspirovaný sociologickým a
literárněhistorickým studiem autonomizace umění francouzského (P.
Bourdieu, M. Einfalt), je zaměřen na kritický ohlas literární,
výtvarné a hudební produkce, která v letech 1859 až 1892 vzbuzovala
otázky související se závazky tvůrců ke společnosti. Současně
sleduje proměny samotné kritiky, která rostoucí míru autonomie
reflektovala a ujasňovala si při tom vlastní vztahy k publiku a
tvůrcům. Kolektivní monografie představuje výsledky zkoumání
dobových periodik a dalších pramenů včetně archivních, které
umožňují zachytit soudobou kritickou praxi v celé její šíři. Výklad
je doplněn obrazovou přílohou prezentující kromě diskutovaných
výtvarných děl také dobově typické formy propagace umělecké
produkce.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...