Světoznámý egyptolog a kulturolog Jan Assmann (* 1938) se přibližně
od přelomu tisíciletí mimo jiné soustavně věnuje obrazům Egypta v
postrenesanční evropské kultuře, zvláště na poli literatury či
esejistiky (např. u Thomase Manna či Sigmunda Freuda) a v hudebně
dramatické tvorbě (např. u Händela, Verdiho či Schönberga). Jeho
brilantní rozbor Kouzelné flétny třetího velkého enigmatického díla
naší kultury vedle Shakespearova Hamleta a Leonardovy Mony Lisy
nabízí obsahový i žánrový klíč ke zdánlivé zmatenosti operního děje
a umožňuje pochopením historických souvislostí oživit plnou
estetickou působivost díla pro současnost. Kouzelná flétna uvádí na
jeviště rituál, který se před diváky nejenom odvíjí, ale také je
subtilně a přitom intenzivně vtahuje do rituálního dění. V tom tkví
jádro estetické ideje, na níž opera spočívá a z níž vyplývá vše
ostatní, tedy jazyková a hudební dramaturgie díla. Je to myšlenka
jedinečná a geniální, nevím o jiné opeře, jež by byla pojata takto
kompletně jako výkon rituálu byť jsou vztahy mezi operou a rituálem
obecně vzato těsné a v raných italských operách často nacházíme
jednotlivé rituální scény, například výstupy zaklínání duchů nebo
obětování. Přestože Kouzelná flétna v tomto propojení rituálu s
operou dosahuje naprostého úspěchu, nemělo dílo v tomto ohledu
žádné předchůdce a nenašlo ani následníky.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...