Košice v slovenskej historiografii / Košice in Slovak Historiography

Súčasné druhé najväčšie mesto Slovenskej republiky asídlo jej ústavného súdu, východoslovenská metropola Košice, patrilo vždy kpopredným mestám Uhorska. Vďaka svojmu zástoju vuhorských dejinách sa Košice prirodzene dostali do stredobodu maďarského národného príbehu ako jedno znajdôležitejších miest pamäti príslušníkov maďarského národa (Rákociho mesto, mesto kurucov). To na druhej strane nebránilo (česko)slovenskej politickej aintelektuálnej elite považovať Košice za pôvodne etnicky slovenské mesto, ktoré bolo násilne zmaďarizované. Preto po pričlenení mesta kČeskoslovensku vrokoch 1918 – 1920 aopäť 1945 bolo prirodzeným záujmom, ale ipovinnosťou slovenských historikov prisvojiť si, resp. nacionalizovať ich dejiny atýmto spôsobom legitimizovať ich držbu na národnom teritóriu. Vedecká monografia košického historika Ondreja Ficeriho analyzuje spôsoby, ktorými slovenskí historici pristupovali kinkorporovaniu dejín tohto multietnického mesta do národného naratívu a ktorými sa vymedzovali voči hegemónnemu obrazu „maďarského mesta“ produkovanému maďarskou historiografiou. Sleduje intenzitu tohto nacionalizačného procesu, pričom prichádza kzisteniu, že intenzívna vedecká polemika o „národný“ charakter Košíc vypukla medzi oboma historiografiami až vkritickom roku 1938, kedy boli Košice na základe Viedenskej arbitráže prisúdené Maďarsku. Autor si kladie otázky, aké postavenie zaujímali Košice vslovenských dejinách a vslovenskej historiografii od jej vzniku až po súčasnosť, kedy stáli vcentre a kedy na periférii jej záujmu aprečo sú považované za mesto snespracovanými dejinami. Vneposlednom rade predkladaná publikácia s vyše 400 zanalyzovanými monografiami, vedeckými štúdiami a syntézami predstavuje komplexný prehľad o doposiaľ vydanej slovenskej historiografickej produkcii kdejinám nášho druhého najväčšieho mesta.