Mistrná a ojedinělá studie mechanismů fungování nacistické
společnosti v závěrečných měsících druhé světové války. Na téma
porážky a konce nacistického Německa byl napsán již bezpočet knih.
Dosud žádná se však do hloubky nezabývala zásadními otázkami, které
se v souvislosti s jeho koncem nutně nabízejí. Co pohánělo Německo
k tomu, aby dál bojovalo, ačkoli bylo jasné, že válka je prohraná?
Jak rozkládající se hitlerovský stát v rozbité zemi dokázal vůbec
dýchat až do momentu, než Rudá armáda stanula u budovy Říšského
kancléřství? Proč se německý národ nezachoval jako v roce 1918 a
nevzepřel se režimu, jenž jej v posledních měsících vystavil
brutálnímu teroru a který celou zemi očividně vedl do záhuby? Proč
armáda stále poslušně plnila Hitlerovy nesmyslné rozkazy? Do jaké
míry se na sebezničujícím kurzu podílel strach a fanatismus Němců?
A jakou roli v agonickém a zarputilém vzdoru třetí říše měl
spojenecký požadavek bezpodmínečné kapitulace? Na to se pokouší
odpovědět ve své nové knize Konec. Německo 1944–45 Ian Kershaw,
uznávaný britský historik a expert na éru nacistického Německa.
Komplexní, poutavé a zároveň velmi drastické líčení finálních
měsíců existence hitlerovského státu, protkané citacemi z dobových
úředních dokumentů, soukromých dopisů a deníkových zápisů, začíná
nezdařeným atentátem na Hitlera v červenci 1944 a končí
diktátorovou smrtí a kapitulací v květnu 1945. Text je opatřen
hutným poznámkovým aparátem a doplňuje jej jedinečná fotografická
příloha spolu s mapkami.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...